Čo má byť základom kurikula?

Tradičnou odpoveďou na otázku, aké má byť vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť, je koncept celoživotného učeniasa (kontinuálne vzdelávanie), a to najrozmanitejšími cestami (Faure, 1972), školské vzdelávanie má teda človeka vybaviť kompetenciami pre ďalšie učenie sa - kompetencia učiť sa učiť (sa). Tento koncept je najčastejšie zdôvodňovaný rozsahom a rýchlosťou premien, zastarávaním technológií a poznatkov, ktoré boli ešte donedávna aktuálne, čo sa premieta aj do „(ne)trvácnosti" pracovných pozícií. Ďalší autori podčiarkujú význam osobných (intrapersonálnych) a sociálnych (interpersonálnych) kompetencií, najmä tímovej práce (Bell). Vyzdvihujú, že k väčšine objavov a inovácií dochádza v spolupráci tímov ľudí, do popredia sa tak dostávajú komunikačné schopnosti, schopnosť počúvať druhých, preberať role v tíme, riešiť problémy a konflikty a ďalšie. Dôležité je rozvíjanie kreativity, kritického myslenia, efektívna práca s informáciami a schopnosť interdisciplinarity (prepájať informácie rôznych oborov), schopnosť abstraktného myslenia a práce so symbolmi, otvorenosť k rôznorodosti, či zmysluplné využívanie voľného času, prepojenie školských a mimoškolských aktivít.

Mnohé z vyššie uvedených kompetencií našli ohlas v odporúčaniach Európskej komisie pre tvorbu kurikula v oblasti kľúčových kompetencií. Osobnosť v znalostnej spoločnosti musí byť charakterizovaná otvorenosťou voči zmenám, ktoré si vyžadujú stále väčšiu mieru zodpovednosti občanov a samostatného rozhodovania.

Charakteristiky kompetencie:

Má činnostný charakter:

• formuje a prejavuje sa osobnej praktickej skúsenosti a činnosti.

Je komplexným celkom:

• zahŕňa vedomosti, zručnosti, postoje a ďalšie zložky, ktoré boli doteraz vnímané viac samostatne.
  

Má procesuálny charakter:

• nevyjadruje trvalý stav, ale mení svoju kvalitu počas celého života,

• nezastaráva ako poznatky, ale má schopnosť stále sa rozvíjať (preto môže byť základom celoživotného učenia a osobnej flexibility).
  

Je dynamická a rozvinutá na rôznej úrovni:

• ako plánovaný cieľový stav je kompetenciou napĺňajúcou určitý štandard,
  

• počas procesu osvojovania a v jeho závere existuje v latentnej podobe, možno ju len predpokladať,
  

• akonáhle je uplatnená v učebnej alebo životnej situácii, stane sa reálnou kompetenciou a znovu môže byť rozvinutá v rôznej miere.

Je predpokladom pre výkon subjektu v určitej oblasti činnosti:

• je výsledkom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania,
  

• potrebná celková transformácia výchovno-vzdelávacieho systému (prepojenie, priechodnosť medzi uvedenými formami, diverzifikácia vzdelávacej ponuky a poskytnutie viacerých vzdelávacích možností, ktoré by rovnocenne viedli k dosiahnutiu určitej kvalifikácie).
  

(Bagalová, Gogoglová, 2006)

V tejto súvislosti sa dostáva do popredia kurikulum založené na kompetenčnom základe(competency-based curriculum), aby plnilo úlohy kurikula budúcnosti.

Novokoncipované kurikulum kladie dôraz na výstupy - dosiahnutie určitej úrovne rozvinutia kognitívnych, personálnych, sociálnych a prierezových (používané ako nástroj, napr. počítačová gramotnosť) kompetencií.